ŽIVÁ KLENOTNICA - malá škola tancov z Trenčianska
Na XI. ročníku MFSF Jánošíkov dukát sme pre Vás pripravili malú tanečnú školu z Trenčianskeho regiónu
Trenčiansky región bol osídlený Slovanmi ešte pred sformovaním sa Nitrianskeho kniežatstva (7.-8. stor.). Slovania prišli na naše územie v 5. storočí n. l. a osídľovali hlavne úrodné nivy pozdĺž riek. Výhodným na osídľovanie bolo aj územie vážskych nív.
Po vzniku Veľkomoravskej ríše sa Trenčiansko a Stredné Považie stalo jedným z centier tejto územno-správnej jednotky. Dokladom sú rotundy z veľkomoravského obdobia na Trenčianskom hrade a na Strednom Považí. Na miestach veľkomoravských osád boli neskoršie lokalizované významnejšie mestá regiónu. Trenčiansky hrad - významné stredoveké centrum - sídlo kráľovského komitátu uhorského štátu v 11. až 13. storočí.
Osídľovanie regiónu Trenčianska: po zaujatí nižšie položených oblastí prevažne Slovanmi, osídľovanie prebiehalo hlavne v horských oblastiach:
- valaskou kolonizáciou postupujúcou po hrebeňoch Karpát
- kopaničiarskou kolonizáciou - presídlencami zo stredného Slovenska
(útek pred Turkami po prehratej bitke pri Moháči v roku 1526) - Horná
a Dolná Súča, Nová Bošáca.
Zloženie obyvateľstva - obyvateľstvo Trenčianska je národnostne homogénne. Jasne prevláda národnosť slovenská. Zastúpenie obyvateľov maďarského pôvodu nie je takmer žiadne. Na etnickej hranici s Moravou sa miešanými manželstvami vytvorila atmosféra vzájomného porozumenia.
Tance staršej vrstvy v regiónu Trenčianska
sellácka, sedliacka na kúbi, kúbová, sedliacka polka, frišká
vodená - chodená
vyhadzovaná - vrtená, viskakuvaná
ukľakovaná - ukľakuvaná
Tance mladej buržoázie
valčík
polka - špacírpolka, hrozená, židovská, ručníčková, zrkadlová
lašung - na dva kroki
čardáš
sotyš
mazurka
V prechodnej oblasti, ktorú tvoria obce Bzince, Dolné Srnie, Moravské Lieskové, Zemianske Podhradie, Bošáca a Nová Bošáca sa spájajú v tanci motívy Myjavska aj Trenčianska.
Najznámejšie tance v Trenčianskom regióne:
Starší typ - pomerne chudobný na motívy, tancuje sa v pomalom tempe cca 80 t. á min.
v držaní "otvórenom" vedľa seba. Sem patrí Vodená z Kubry a Drietomy
Mladší typ - vyznačuje sa oveľa väčším tempom cca 120 - 180 t. á min. Tancuje sa v
"zatvórenom" držaní. Sem patria tance Sellácka, Na kúbi, Vrtená, Ukľakovaná.
K základným charakteristickým znakom týchto tancov patrí:
- predspev mládencov pred muzikou
- pozvanie do tanca
- cifrovanie mládenca pred tanečnicou a okolo nej, popritom sa dievča točí, prípadne cifruje s tanečníkom
- spoločné, vírivé, točenie sa páru
- "vyskacovanie" partnerky na kolená, kĺby, prípadne ramená tanečníka a "laškovanie - šalenie" partnerky, partnera.
Na samotný vývoj výstavby tanca a jeho motívov má vplyv i hudba. Zhodným znakom sedliackych tancov je jeho 2/4 takt. Po melodickej stránke sú to piesne durové i molové, s kvartou i kvintakordálnou výstavbou. Krútenie páru vždy začína nadsadením na prvú dobu taktu, vonkajšou nohou hore.
Malú tanečnú školu vedie: vedúca tanečnej zložky FS Družba, Trenčín, Andrea Boráňová
a Martin Šagát
Tanečné ukážky predvádzajú: Katarína Ďuráčiková a Adam Olas
Tanečnú školu sprevádza: Ľudová hudba FS Družba, Trenčín, Slovensko
